Now Reading
Gima Omiyo Dhano en Ochung’ Tir

Gima Omiyo Dhano en Ochung’ Tir

The Upright Revolution 4


Dholuo

Richard Oduor Oduku

Chon chon gilala dhano ne wuotho kokulore gi lwetegi gi tiendegi kaka le mamoko. Ndalogo dhano ne chamo aputh njiri kaka apwoyo, kwach gi omuga. Lwedo ne chiegni gi tielo kendo fuonde ne chalre. Ne gin osiepe sidang’ kendo ne gitiyo kanyakla ka gitero del e chiro kata goyo abal, ka gikonyore gi dhok, it, um, gi wang’. Ne en riwruok mipuoyo konchiel, to komachielo ne en riwruok makelo sigu.

Chieng’ moro lep nobedo gi ich lit kod hera manitie e kind lwedo gi tielo, kendo ne ochako thuwogi. Lwedo ne ochako seyo tielo ni lith-tiende othirno to opugno. Tielo ne yanyo lwedo ni lith-lwete boyo tokodre ka gima ne podi ok oneno chiemo nyaka ne chwe piny. Tungni e kind lwedo gi tielo ne oketho riwruok gi tich mane gitiyo kanyakla. Ne gikwayo ni ochuo bura manyalo duoko kwe.

E burano lep jarudre ne osieko ni piem ema ne nyalo tieko gwandruok e kindgi. Jomoko ne osieko ni amen e piem maber, to jomoko ne dwaro ng’wech. Mondo long’o obedi e piem, bura ne okalo ni lwedo gi tielo ema nyaka yier kit piem magidwaro.

Piem ne otimre e pap, e dier thim machiegni gi aora. Yamo ne olando wach piem e thim, aoche gi polo. Joma nochopo mokwongo ne gin le kaka kwach, sibuor, omuga, otoyo, liech, tiga, jowi, mwanda, nyakech, apwoyo, gi oyiech gudhugudhu. Ne gibiro gi kwe kendo gibedo piny e tie thim. Aora ne oyawo ei rao, nyang’, gi rech. Ne gilimbo e dho wath. Winy machalo kaka udo gi awendo bende noyuoro budho. Le ma lak bende ne oyuoro. Ong’ongruok bende noyware gi ogweyo. Ong’eche ne dum e bede yien mamiel mos mos korito piem.

Dhok ne oyawo piem gi wer:

Watimo ma mondo wabed mamor
Watimo ma mondo wabed mamora
Watimo ma mondo wabed mamor
Nikech waduto
Wawuok e piny achiel

Lwedo gi tielo ne okuong’ore ni gi dhi yie duoko mar piem gi muolo, maonge kun, bwok, kata tulo. Lwedo ema ne okwongo yiero kit piem. Ne owito yien e lowo to onyiso tielo ni okwany mondo owit. Tielo ne otemo loko yiendego mondo okwanygi maber, to ne otamogi. Lwedo ne omuoch gi nyiero ka oneno kaka tielo thuthni. Gikone, ne okwanyo yiendego kendo owitogi e thim. Joma ne oyuoro budho te ne mor gi lwedo.Mondo onyis tielo kaka en fuondi mathiring’inyi, lwedo ne kwanyo kwoyo matindo e bakund ochele, ne oruwo usi e sindan, kendo obayo tong mabor. Tielo ne ng’icho malich ka le moko pako lwedo.

Ka kinde mar tielo ne ochopo mondo oyier kit piem mare, ne owacho ni lwedo oting’ del, kendo oluor pap. Lwedo ne omuoch gi nyiero ka paro ni en piem mayot. Kara ne ogore dusla. Ne okiya ni del pek, kendo ka wich ong’iyo piny, buru donjo e um to saso dhano gi gir. Ka le ne oneno ka tielo welo e muya ne gichako wer:

Tielo malo
Onge tulo
Luw tielo
Onge tulo
Wadum e polo

Ne giwer to wengegi ne ok wuog e lwedo, ka giwuoro kaka lwedo mong’eyo wito tonge to yiero kwoyo matindo e bakund ochele, to pakre kaka en thiring’inyi koro ok nyal ting’o del kendo owuothgo kata matin. Lwedo ne ochako ywak kuom rem kokwang’. Nee ogoyo del piny, oyweyo matin, eka otemo chung’ koyawo lith-lwetene mondo omak piny maber. Tielo ne ochako nyiere kagone siboyi, ka nyawo nege nyaka oyie ni otame. Tielo ne ogolo aputh njiri kaluoro pap, dum, kendo sungore. Le thim, le aoche, winy, gi le ma lak ne mor kapako tielo. Lwedo ne onge gi yilo kata matin.

Piem ne odhi nyime nyaka ndalo abich to onge fuondi ma ne bura nyalo lando kaka jayombo. Lwedo ne oyombo e tuke ma ne oyiero, to tielo bende ne oyombo e tuke ma ne oyiero. Mbaka ne omoko e piemno nyaka fuonde duto mag del duto ofwenyo ni onge fuondi ma ber e tije te, to ka fuondi duto oriwore kanyakla to onge tich manyalo tamogi timo. Bura ne ong’ado ni mondo tungni kik bed e ndalo mabiro, dhano nyaka wuoth tir mondo lwedo gi tielo kik bed gi gwandruok. Tielo ne omi tich mar ting’o del, to lwedo ne omi tich mar ting’o gik moko, kaka gedo, keto chiemo e dhok mondo oreg gi lak eka olor e ich. Wich, dhok, it, um, gi fuondi del te ne omi tije makende. Bura bende ne ong’ado ni yilo gi rem nyaka pogi marom. Kagiwinjo mano, fuondi te mag del ne ochako wer:

E dendwa
Onge misumba
E dendwa
Onge misumba
Wa konywe
Wan e wan
Wa konyre
Wan e wan
Wa konyre
Lew wa e duondwa
Mak lweta amak lweti
Wager dendwa
Mak lweta amak lweti
Wager dendwa
Riwruok en mwandu

Wati kanyakla
Mondo wager dendwa
Wati kanyakla
Mondo wager dendwa
Riwruok e teko

Nyaka chieng’ kawuono, ma e wer ma fuondi mag del te wero. Le te mane oyuoro budho ne ok mor gi lokruok e kind lwedo gi tielo. Nee gitamore wach mar chung’ tir ka gidok e thim gi aoche. Nyaka kawuono giwuotho gi lwetegi gi tiendegi.

Tinda.

~
Edited by Linet Atieno
Read the English translation – The Upright Revolution: Or Why Humans Walk Upright by Ngugi wa Thiong’o


Richard Oduor Oduku (@RichieMaccs) is a post-cynical humanist, researcher, poet and writer. He studied Biomedical Science and Technology and works as a Research Consultant, in Nairobi. He has been published in Kwani? Jalada Africa, Saraba Magazine, Storymoja and numerous online portals. His story ‘eNGAGEMENT’ published in the Jalada Afrofutures anthology was longlisted for the BSFA Awards 2015. He commentates on topical issues via #MaskaniConversations in the Star Newspaper, writes monthly book reviews for Wawa Book Review, and judges bi-monthly Slam Africa Spoken Word Poetry competition. He is a Founding member of Jalada Africa – a Pan-African collective and Hisia Zangu – an artists’ society. He is a serving Board Member on Youth on the Move (YoTM), Kenya – an organization that empowers persons with epilepsy and ensures equal participation in the society through lobby and awareness creation in partnership with stakeholders.

What's Your Reaction?
Excited
0
Happy
0
In Love
0
Not Sure
0
Silly
0
Scroll To Top